Konštelačné zamyslenia
Bod v sebe nesie potenciál čiari
Tak ako štvorec v sebe nesie potenciál kruhu. Tak ako v sebe nesieš muža aj ženu, matku, aj otca , minulosť aj budúcnosť.
V prítomnsti.
Nie si len bodom v čase, si sumou všetkých svojich čiar. ktoré sú v tomto bode geniálne spojené.
Ak zmeníš uhol pohľadu na seba, zistíš, že nie si malý, ale nesmierne komplexný.
Bod nie je absenciou čiari.
Je to uhol pohľadu.
Všetko čo si prežil, všetky tvoje " čiary života" , sa v prítomnom okamihu zbiehajú do jediného bodu - do toho , kým si teraz.
Ale zároveň máš nekonečné množstvo možností, ako sa z toho bodu rozbehne nová čiara.
Každá čiara má v sebe množstvo bodiek.
Vždy máš možnosť byť oboma
Z.B.
Láskavý svedkovia
V konšteláciach sa veci dávajú do pohybu z rôznych úrovni.
Cez prežitok, emóciu, odovzdanie niečoho čo nie je naše - alebo cez vypovedanie vecí, ktoré boli
zamlčané nepočuté skryté potlačené
Vo vypovedaní skutočností, tak ako sú - bez skrášľovania ( napr. hnevám sa/ bolí ma to/ neviem, čo robiť/ som frustrovaná/ som nešťastná/ - sa transformujú prchavé myšlienky na hmatateľnú formu zvuku.
Nášmu mozgu to umožňuje pristupovať k rovnakým informáciám z inej perspektívy.
Keď mozog počuje formuláciu myšlienok nahlas, začne ju vnímať ako externý fakt. Vypovedanie emócii nahlas aktivuje pre frontálnu kôru v mozgu ktorá pomáha upokojiť amygdalu -centrum emocionálnych reakcií. Telo dostáva pocit, že hrá aktívnu rolu pri riešení situácie .
V konšteláciach tieto vyslovenia "pravdy" uznávajú situácie - také aké sú. Vyslovujeme ich pred svedkami - tým to prestávame popierať, potláčať alebo skrývať. Čo je vyslovené (odkryté) - môže byť premenené.
Už nad nami nemajú deštruktívnu moc v hlave.
Stávajú sa skutočnými.
V poli konštelácii sa slovo stretáva s hlbokým vnútorným pocitom
Ako konštelácie pomáhajú "odseknuť" pamäť.
Náš mozog je biologicky nastavený tak, aby prikladal väčšiu váhu negatívnym zážitkom než pozitívnym. Ide o formu prežitia, príprava organizmu v prípade potreby. Pri pozitívnom prežívaní - organizmus stráca ostražitosť. Pri negatívnych prežitkoch sa aktivujú časti mozgu, ktoré ukladajú skúsenosť hlbšie - a keďže si vyžadujú väčšie kapacity na spracovanie ako pozitívne - venuje im organizmus viac pozornosti.
Pre telo by to ale nebolo prospešné - pretože po čase by sa preťažil - a tak má mechanizmus "blednutia" - to spôsobuje, že negatívne emócie časom blednú ( a dokonca rýchlejšie ako pozitívne.)
Telo si informáciu ku negatívnemu zážitku ponecháva ako dôležitú , ale emóciu s tým spojenú sa snaží potlačiť - aby bol schopný ďalej fungovať. Pamätáme si lekciu, ale na bolesť sa snažíme zabudnúť.
Avšak môže sa stať , že tento mechanizmus sa z nejakého dôvodu zasekol. Nevie dobre spracovať negatívnu udalosť. Stále je vnímaná ako prebiehajúcu hrozbu. V tele sa udržiava, má odpor.
V konšteláciach dochádza ku zaseknutiu emócie vtedy, keď neriešená negatívna udalosť vytvorí blok v systéme ( rodiny, rodu, tela...)
Emócie môžu byť prevzaté - emócia nie je tvoja - ale iného člena rodu - Vtedy mozog nemá reálne zážitky - tak nemá čo vyblednúť- a emócia je zaseknutá ako cudzorodý prvok ( napr. ak dieťa v brušku prevezme emóciu matky počas tehotenstva ).
Alebo ak v rode bolo dlhodobo potláčané prúdenie alebo násilne prerušené prúdenie citov ( strata matky, smrť, vražda...).
Ak rodina naschvál nerozpráva o nejakom členovi, zabudla na člena rodiny alebo ho vedome odstrihla z rodu.
V konšteláciach sa to čo bolo skryté zviditeľňuje- symbolicky sa vracajú záťaže tam kde patria. Tvoj psychický imunitný systém tým dostane povolenie danú vec konečne pustiť a nechať vyblednúť.
Slovom , obrazom, novou emóciou - sa prepisuje obraz v mozgu a tele - a dochádza ku reštartu
Zvieratá vnášajú do konštelácie Priamosť bez Ega.
Čím nám pomáhajú obísť logickú myseľ a napojiť sa na to, čo je v našom živote skutočne podstatné.
Zvieratá fungujú ako " senzory".reagujú na energetické bloky skôr, než si ich my ľudia stihneme uvedomiť.
Naša ľudská myseľ má tendenciu si v našej "mape" sveta príbehy a situácie skrášľovať, ospravedlňovať, alebo popierať, meniť. Zviera však nereaguje na to ako sa tvárime - ale na skutočné pocity v tele. Náš vnútorný postoj a stav.
Ukazuje nám , že sa máme posunúť k vnútornej pravde - nie k tomu čo si myslíme, že je správne. Zviera svojím telom, pohybom, emóciou ukazuje k bodu, kde zamrzla naša životná energia.
V rámci konštelácii nehľadám len fyzickú príčinu správania sa zvierat - ale čo robí správanie zvieraťa so mnou - tam leží kľúč k vášmu ďalšimu kroku. Zviera je v poli TU a TERAZ - čiže cez neho ideme do čistej prítomnosti .
Zviera Vás od teoretizovania -vracia k pocitom. Ukazuje vám emóciu - ktorá je pravdivá. Neukáže Vám podrobný plán s krokmi - ALE STAV BYTIA - teda posun a riešenie nie je v hlave , ale vo vnútornom stave.
A z tohto vnútorného stavu a bodu - nájdeš kroky a cestu na vyriešenie akéhokoľvek problému
Vnútorné dieťa, Vnútorná žena, Vnútorný muž.
Táto trojčlenka v našom vnútri napovie nám veľa o nás samých - naších mužsko ženských energiách - ale aj vzorcoch, ktoré preberáme zo strany matky a otca - prípadne ako to máme v partnerstve.
Už týmto náhľadom na tieto aspekty nás samých - vieš odhaliť dynamiku správania z pôvodnej rodiny , ale aj terajšej.
Sú to základné psychologické aspekty ( archetypy), maša integrita- ovplyvňujú to ako prežívame emócie, ako konáme a tvoríme.
Ak sú v súlade - muž chráni priestor pre ženu, ktorá vyživuje dieťa a dieťa tak prináša do života energiu a radosť. Ich dynamika nie je stála - a môže sa meniť od rôznych situácií, vzorcov.
Vnútorné dieťa - najhlbšia časť, neoperuje s logikou ale iskrou. V dospelosti sa prejavuje ako nadchnutie sa novej veci, záujem o niečo, tvorenie, spontanost.
Cvičenie pre naše vnútorné dieťa: Písanie nedominantnou rukou - podporuje prepojenie nových častí mozgu - tak ako keď sme sa učili písať - ťarbavosť, sustredenie, prítomnosť v okamihu. Nezadržiavanie emócií. Všímanie a rozvíjanie nápadov, ktoré sa zdajú byť crazy. Podpora senzorických vnemov - hranie sa s pieskom alebo platelínou. Nakresli si obrázok bez potreby dokonalosti. Postavte sa pred zrkadlo - a vyslovte svoje meno -ako keď vás volali v detstve- Čo cítiš?
Vnútorná žena - vnútorný kompas a prijatie. Aj keď je to pasívný princíp -nie je to slabosť - ale vnútorná pravda- že všetko je dobré tak ako to práve je. Vedie k tomu čo je pre nás dobré a nie logické. Je to tá časť, ktorá ťa vedie spomaliť, pozorovať, dávať a prijímať.
Cvičenie pre vnútornú ženu : prechádzka lesom bez cieľa. Všímavosť na veste ( do práce, v parku, v kuchyni). Cibrenie si zmyslov - ako jedlo vonia? ako ho vidím? ako ho cítim nosom? Pri riešení úloh sa spomaľ a okrem logického riešenia pozoruj- čo pri tom cítiš- bez ďalšej analýzy.
Vnútorný muž - Je to naša aktívna zložka, vie sa presadiť. Schopnosť dať si hranice a povedať nie. Táto časť ťa dvíha zo stoličky a ide vykonať to čo vymyslelo dieťa a žena v tebe.
Cvičenie pre vnútorného muža: Sleduj- ako sa menia tvoje hranice počas dňa - v rôznych situáciách a s rôznymi ľuďmi. Kedy viem povedať "áno" a kedy "nie"- bez pocitu viny. Si schopný veci dokončiť? Si skôr nerozhodná? Kde všade tvoríš odpor? Ak ti niečo nesedí - stanov si hranice - slušne ale rázne.
Konštelácie sú krásny nástroj - ako začať veci pozorovať a ako ich vidieť v reálnom živote - tak , aby nám pomohli k samým sebe